My life and my views

Mám 15 rokov a rozhodla som sa písať články, pretože si myslím, že to je najlepší spôsob ako dostať zo seba všetko von. Mám problém rozprávať sa o tom čo ma trápi. Nie som šedá myška skôr bývam stredobodom pozornosti. Ľudia, priatelia, rodina a skoro všetci, ktorý ma poznajú ma vnímajú ako blázna s večným úsmevom na tvári. Na svet sa pozerám prevažne ružovými okuliarmi a snažím sa pomáhať všetkým naokolo hlavne mojím blízkym aj keď som možno ja tá, ktorá potrebuje pomoc. Samozrejme, že moji najbližší vedia o tom čo ma trápi a aké mám vlastne problémy, no ani s nimi to nedokážem prekonzultovať do detailov. A ak sa o to náhodou aj pokúsim zahrnie ma žiaľ, smútok, slzy a potom už nedokážem vôbec nič. Keď na mňa príde všetko to čo potláčam smiechom poplačem si a je mi opäť na nejakú tú chvíľu dobre. Neznesiem to keď ma niekto vidí ako sa trápim a hlavne ľudia , ktorým na mne záleží. Smútok potláčam smiechom a liečim plačom, teda aspoň čiastočne. Nenávidím sebaľútosť , aj keď to bez nej niekedy nejde no vždy sa snažím vzchopiť. Nemám rada dievčatá v mojom veku , ktoré si myslia, že pojedli všetkú múdrosť sveta a tvária sa, že čo to v živote prežili a pritom to čo prežili bolo tak nanajvýš rozchod s priateľom, ktorého aj tak milovali iba kvôli peniazom alebo zvýšeniu ega, veď tak to v dnešnej dobe býva nie ? 15 ročné „ženy“ , ktoré si myslia, že ak si dajú o kilo make-upu viac, minimálne 10 vrstiev riasenky , červené pery a vymecú všetky pajzle tak sú „DOSPELÉ“. „Mamami“ sa stávajú v 17-tich a zrazu prídu no to, že robili chyby. No už je neskoro plakať nad rozliatym mliekom. Ďalej by som chcela podotknúť, že najdôležitejšia pre mňa je moja rodina. Každému pri pomyslení na rodinu napadne niečo iné. Čo napadne Vám? Mne napadnú milujúci ľudia, ktorý by si dali aj to posledné .. Láska, porozumenie je pre rodinu asi to najdôležitejšie. A čo slovo MAMA? Je to len také obyčajné slovo? Bežné slovo? Obyčajné? Nie! Bežné? Áno! Bežne svoju mamu oslovujeme mami/mamka/mamina/maminka atď. denne niekoľko krát. A čo to pre Vás znamená? Pre mňa je mama niečo ako anjel. A prečo anjel? Ona je tu stále keď ju potrebujeme, má nad nami ochrannú ruku ona je jediná, ktorá nás miluje iba preto, že sme! Ona nás milovala od momentu, kedy nás cítila v brušku. Ona nás nosila pod srdcom 9 mesiacov. Ona statočne prežívala všetky naše silné kopance do brucha, všetky závraty a návaly tepla. Ona nás priniesla na svet. Ona nás držala v náručí keď sme uvideli po prvý krát svetlo. A my sme si ju hneď zamilovali, pretože sme cítili lásku, ktorou nás zahŕňa už iba pohľadom na nás. Ona počula naše prvé slová, ona je tá, ktorá videla náš prvý krôčik, ona nám fúkala naše boľačky, ona bola pritom keď sme sa naučili bicyklovať , ona nás viedla po prvý krát do škôlky a do školy. Ona je tá, ktorá nám pomáhala písať úlohy keď sa nám „nedalo a nevedeli sme to“ . Ona tu bola vtedy keď sme dostali prvú poznámku a neriešila to fackou, ale pekným vysvetlením a aby sme svoju mamičku nesklamali, uvedomovali sme si čo môžeme a čo nie. Ona nám zahojila ranu v srdiečku po prvej láske, o ktorej sme si mysleli, že s ňou ostaneme navždy. Ona nám pomohla s výberom strednej školy, ona nám pomáhala v tom aby sme si vybrali to čo nás baví a zároveň aby sme sa mali v živote dobre. Ona je tá ktorá nie jednu bitku vareškou oľutovala aj keď vedela, že má odpustené. Ona je tá, ktorá všetky naše prešľapy znášala hoc bola veľa krát s nervami a silami na krajíčku. . Ona je tá, ktorá keď sa mi smejeme tak sa smeje snami, keď my plačeme tak ona plače snami. Ona je tá, ktorá tu snami ostala do dnes!!! A ja s hrdosťou môžem povedať, že mám tú najlepšiu MAMKU na svete, pretože ona je MAMKA nie s veľkým M ale so všetkými veľkými písmenami. Najsilnejšia žena akú som kedy poznala a stretla. Ona je Žena žien.